Dve čiarky

Dve čiarky. Bum! Je to tam.

Chaos, panika, stres? Kdeže, pohodička, šli sme s mojím drahým spolupáchateľom na zmrzku. Však čo, pivo sme si už spolu v Kotolni dať nemohli.

Chuť zmrzliny si síce nepamätám, ale pamätám si nás dvoch ako sedíme na miniatúrnych stoličkách a potichu lížeme zmrzlinu. Moja bola čokoládová.

-       Dobrá, že?

-       - Mhm.

-       Ale bude to v pohode, že?

-       Jasné.

Pre tých, čo sa čudujú, že to prebehlo tak hladko – nie, neprebehlo to tak ľahko, to som sa teraz len chcela hrať na strašne „cool - nad vecou – budúcou mamičkou“. Panika prišla, zákerne a potichu, trochu paradoxne v obchode, keď mi došlo, že s obsahom peňaženky budem musieť hospodáriť omnoho menej spontánne ako doteraz. Zľavy v Zare budú už len zľavy v Zare a nie chvíľky osobnej kreativity s názvom „ako najrýchlejšie minúť to, čo zostane z výplaty“ . (Či to, čo ostane závisí od nákupov? Whatever).

Bol 10. máj, Deň matiek, a tá moja na návšteve v hlavnom meste. Irónia osudu? Kažodpádne práve v TEN deň sa odohral nasledovný, veľmi krátky, ale o to viac pamätný rozhovor.

-       Počuj mami... ehm, no, už som to pár dní nedostala.

-       Aaaale prosím Ťa, Kristína, nepanikár.

-       No ale fakt, už to je pár dní....

-       Však ale dávate si pozor, nie?

-       Jasné!

SURE.

(S chuťou sme tento nevinný rozhovor zapili o desiatej ráno v meste Piňa Coladou, však čo povie mamka predsa vždy platí a ja v tom určite nie som!)

SURE vol 2.

Keďže toto sú riadky „based ENTIRELY on true events“, nejdem ďalej rozpitvávať, ako sa stalo, a čo predchádzalo tomu, že som, milí moji, ďalšie ráno tie dve čiarky našla. 

Podstatné je, že som ich našla. Totiž, ono to vôbec nie je také jednoduché! Myslíte si...ha, ociká jednu plastovú vec, počká 5 minút a je to? Nie nie, moji milí.

 Najprv do lekárne ako klasická hysterická žena vyšlete svojho drahého,  veď vy sa predsa nepôjdete strápniť! Aj tak za to môže on! Vy zatiaľ čakáte schúlená na gauči, nervózne si obhrýzate nechty, pomedzi to si prikladáte vankúš na brucho a myslíte si, ako by vám to neskutočne pristalo, potom sa nad sebou pousmejte, ved vy istotne nemôžete byť tehotná. Je to len intenzívny záchvev paniky kvôli pár dňom meškania, čo stresuješ! Medzi pár sekundovým striedaním momentov šťastia a hrôzy sa drahý konečne vráti a ešte ho aj chudáka vyhrešíte, že kde do KELU bol tak dlho.

Keď mi môj partner in crime s napoly vystrašeným a odhodlaným pohľadom podá „Tú vec“ trikrát obalenú v plastovom sáčku, viete, že už niet cesty späť.

 Každá z vás asi vie ako to funguje, odbaliť, vycikať, namočiť, a čakať. TO ČAKANIE. 5 minút v živote nebolo dlhších. Minúty prešli, človek by si myslel, že sa TO konečne dozvie. Ale opäť to nie je celkom tak.

Viete, prvá čiarka je tam vždy, pokiaľ ste šikovná a viete ocikať trocha plastu. Ale tá druhá, záhadná čiarka vie byť občas zradná. Moja sa somnou nepekne zahrávala a menila farby. Každú chvíľu si, potvora jedna, zmenila odtieň ružovej. Čo robiť v taktomto prípade v príbalovom letáku nepíšu, a vám neostáva nič iné, len ... (áno, asi viete čo príde) – kliknúť na Modrého koníka. (o Modrom koníkovi viac v ďaľšom dieli). Otvoria sa vám desiatky obrázkov ocikaných testov a vy si ich všetky po jednom porovnávate s tým svojim, popričom si uvedomujete absurdnosť danej situácie, ale čo iné zostáva?

 Zavolať mamke (ktorá medzitým odcestovala), že som ASI tehotná.

Čiže si to zhrňme. Je Deň matiek a už po druhýkrát v jeden deň som asi tehotná.

 PECKA.

Nuž, poďme ďalej. V príbalovom letáku asi múdri ľudia rátali s takouto možnosťou a radili spraviť test dvakrát.  Okej, vravím si, vstanem skoro ráno a ideme na to. V prípade pozitívneho výsledku skočím na vlak a nechám  si od odborníka potvrdiť výsledok.

Zazvoní budík, je 5 hodín ráno. Odbaliť, vycikať, namočiť (Cítim sa omnoho skúsenejšie a sebevedomejšie! (Kľudne ma zavolajte keď si nebudete vedieť dať rady).  Spúšťam si stopky na 5 minút.

 Dve čiarky! Bum! Je to tam.  (Aj tu by som, samozrejme, mohla priložiť foto ako dôkaz, ale ... v prípade, že to príde aj na vás, nebudem vám to zľahčovať!)

 Ale ale...  zas je tu háčik! Keďže tí múdri ľuďia, ktorí píšu príbalové letáky milujú napätie, radia neveriť ani tomuto výsledku. Moja drahá mamka síce poprela túto naivnú informáciu (skúsenosti z minulosti), a tak oznámim môjmu milovanému, že som už po tretíkrát ASI tehotná, síce o trochu viac ako včera, ale aby sme zistili AKO VEĽMI som tehotná, musím zájsť k lekárovi.

 Intuitívne sa chytím za bruško, skúšam, či niečo nezacítim. Nič. No, kašlem na to, vravím si, idem ja radšej k tomu doktorovi.

 Môj malý trigrík sa práve zobudil a chce jesť, tak zatiaľ končím.

(Len aby ste vedeli - na ceste vlakom k lekárovi som si neželala nič iné, len potvrdenie toho, čo naznačovali moje dvojdňové kamošky, 2 čiarky).

1 comment - Dve čiarky

Leave a reply