O deviatich mesiačikoch (časť druhá)
Milé dámy, vítam vás v období, kedy vaše brucho každým dňom rastie, mechúr sa rapídne zmenšuje a wécka sú stále všade príliš ďaleko.
Dlho som rozmýšľala, ako opíšem svoj druhý trimester. Trvalo mi to dlhšie, pretože skôr ako písaniu som sa venovala vyžieraniu čokoládových vajec a foteniu Olívie ako medveďa/zajaca/kuraťa.. (nie, to kura som si vymyslela) a musíte uznať, že výsledok bol naozaj chutný! Keď som sa snažila spomenúť si, ako prebiehala druhá časť môjho tehotenstva, otvorila som svoju galériu so zistením, že som sa chovala viac ako turistka než tehotná žena.
Za tri mesiace som prešla viac kopcov ako za predošlé 3 roky. Nie, nechválim sa - týmto chcem len opätovne povzbudiť všetky tehotné ženy k tomu, že tehotenstvo v sebe skrýva množstvo nielen pozitívnej ale aj fyzickej energie, o ktorej nik nehovorí, a malo by sa. Ešteže tu stále máte mňa, muhahahaha!
Ako dôkaz je obrázok nižšie, kde som asi vo svojom 18. TT (tieto tehotenské skratky...to je něco! Ale nebojte, naučíte sa), šlapalo mi to lepšie ako kedykoľkvek predtým. Jediným skutočným adrenalínom bolo snáď cikanie v tmavom lese, pretože utekať pred medveďom v štvrtom mesiaci bolo už aj na mňa veľa.
Totiž, ako sa šťastným umelcom ťažko tvorí, mne sa tieto tri mesiace neľahko opisujú, pretože boli najlepšou tretinou tehotenstva a jedným z najkrajších období vôbec, a tým pádom maximálne neatraktívne čítanie do môjho búrlivého blogu. Predsa sa však nájdu isté highlighty, o ktorých by ste mali vedieť.
Druhý trimester môžeme v skratke nazvať "tichom pred búrkou". Všetko bolo akési príliš pokojné – už som definitívne pochopila, že moja situácia je (dobrovoľne) nezvratná, hormóny ustúpili na level pokojnej hladiny (hoci pri Svokre som ronila krokodíle slzy a nie, nepýtajte sa ma, prečo som sledovala práve tento program), už som nemusela spávať 20 hodín denne, počiatočné stresy z toho „ako to všetko zvládneme“ nahradili skôr debaty o tom, či to bude Agustína alebo Fridrich, na instragrame som poctivo zbierala lajky svojím rastúcim bruškom, ale predovšetkým - pôrod bol ešte ďaleká budúcnosť. Krása.
Dúfam, že všetky tehotné ste si už nakúpili tričká, o ktorých som písala v predošlom príspevku. Mali by ste, pokiaľ sa chcete vyhnúť podozrievavým pohľadom a namiesto toho si užívať cudzie ruky na vašom brušku. „Môžem si pohladkať?“ je najčastejšia otázka hneď po „Už viete čo to je?“ a „Máte už meno?“ Povinná jazda, ktorú zažijeme všetky, no všetky z nás zároveň budeme opakovať na druhých, a tak to má predsa byť. Jedna milá, praktická rada – ak meno nebudete chcieť prezradiť, budete za trápnu tajnostkárku. Ak ho prezradíte a nestretnete sa so súhlasom, aj tak vám budú všetci slušne klamať, takže to kľudne skúste s Agustínou či Fridrichom. Výrazy okolia môžu pobaviť.
Táto časť tehotenstva je charakteristická aj tým, že v tele nastávajú zmeny a pohyby, ktoré nedokážete identifikovať. Ja som dosť dlho nevedela rozlíšiť, či ma kope Olívia alebo som zjedla len príliš veľa kapustovej polievky. Aké to teda je, keď dieťa kope? Nuž... predstavte si, že máte v bruchu rybu, veľmi hyperaktívnu rybu, ktorá zjedla príliš veľa kapustnice a naráža do stien terária. Tak presne takýto je pocit keď vás dieťa kope. Snáď nie som málo romantická, ale sľúbila som, že vám nikdy nebudem klamať! Muhaha!
Druhý trimester je tiež obdobie, keď každý jeden mesiac nastáva obroooovská udalosť nazývaná ultrazvuk. Ja som na každý jeden prišla s iným členom rodiny, vynechala som snáď len babky. Opäť dobrá rada - v deň, kedy pôjdete na túto mega-párty, zoberte si so sebou len rannú povinnú výbavu tehotnej ženy v podobe banánu a 1,5 litra kojeneckej vody a všetky peniaze nechajte doma! Ja som totižto po svojom prvom skutočnom ultrazvuku od radosti urobila spontánny nákup v podobe kožušinových vestičiek a topánočiek, do ktorých buď ešte stále Olívia nevošla alebo to už prešvihla. Ja viem, je ťažké tešiť sa "nasucho", ale... radšej si dajte kapustnicu, plienky nie sú lacná záležitosť! :)
Apropos, nasucho ... v druhom trimestri ste presne v polovici vašej abstinencie (môžete sa tešiť aj plakať, záleží na vašom momentálnom hormonálnom rozpoložení). Nech ste akokoľvek zásadová, verte mi, po pôrode si jedného malého dáte a bude to ten druhý najkrajší pocit na svete (prvý, samozrejme, nie je čistá posteľ a 10 kíl dolu v priebehu dvoch dní, ale pohľad na malú Augustínu!). Ale nejdem vás ešte strašiť s pôrodom. Namiesto Moët & Chandon si buchnite jahodové Robby Bubble a budete celá šťastná. Hrabkať vám počas týchto nezabudnuteľných deviatich mesiacov bude aj bez alkoholu.
Ak označím tehotenstvo Božskou komédiou, tak druhý trimester je očistec. Užívajte si ho plnými dúškami, veľa sa hýbte, neseďte, neplačte pri Svokre (ani nad vašou svokrou), pretože peklo ešte len príde. Muhaha! Robím si srandu. Teda nie tak celkom, ale o tom potom.
Olívia tento raz ani nechce jesť, ani nenaložila, krásne si spinká a to je čas, kedy si idem vychutnať svoje posledné čokoládove vajíčko predtým, než sa konečne odhodlám zahájiť diétu, ktorú aj tak nikdy nezahájim!