O deviatich mesiačikoch (časť prvá)

Zo štúdia žurnalistiky si pamätám málo. Z toho mála si však pamätám, že: 1. Titulok má byť zaujímavý, 2. Text sa má skladať z kratších odsekov, 3. Text nemá byť príliš dlhý.

 Ako mám vtesnať deväť mesiacov do jedného príspevku bez toho, aby ste sa v polovici nezľakli a neprestali čítať? Nemožné. Preto som sa rozhodla, že na to pôjdem zľahka a svojich krásnych, nezabudnuteľných, TUČNÝCH deväť mesiacov vám naservírujem na viackrát, aby ste dôkladne pochopili, aké nádherné (a TUČNÉ) vie byť tehotenstvo. Možno potom začnete brať antikoncepciu trocha serióznejšie. Alebo... o jej používaní začnete minimálne uvažovať.

 Ušetrím vás napätia. Asi nikomu z vás neuniklo, že sa mi minulý rok každý mesiac pravidelne naťahovali brušné svaly (znie to lepšie ako keď poviem, že mi narástlo gigantické brucho, kvôli ktorému som posledné dni ledva vstávala z postele). Aby som nadviazala na svoj predošlý príspevok - dve čiarky sú definitívne potvrdené, tadááá, ÁNO, SOM OFICIÁLNE TEHOTNÁ. Teda, bola som, čím sa zvyšuje dôveryhodnosť nielen tehotenských testov ale aj skúseností mojej mamky. (Budúce potencionálne mamičky – už viete ako na to: 1. test, 2. test, 3. Modrý koník, 4. moja mamka)

 Ak by vás zaujímalo, ako prebieha takáto ošemetná návšteva lekára. V prvom rade, vôbec nie je až taká ošemetná, iba trochu trápna, pokiaľ sa s vami testy zahrávali podobne ako somnou. Sklamem vás – vôbec nebudete originálne. Príchod do ambulancie s malou dušičkou a tým, že som ASI tehotná doktor ohodnotil len laxným úsmevom, predpokladám, že takéto nádejné mamičky ho navštevujú často. Takže ak chcete zaujať, pekne-krásne si vymyslite niečo lepšie!

Na ultrazvuku sa objavila maličká bodka, ktorá počas deviatich mesiacoch rástla a každý mesiac menila podobu. Každý "to" nazýva rôzne. Predpokladám, že športovkyne veľkosť „toho“ prirovnávajú k rôznym loptičkám, ja ako frutarián, ktorému nevadí mäso (áno, aj takí existujú!) som "to" nazývala od hrášku, fazuľky, citrónu, cez pomaranč a dotiahla som to až na melón. Poriadny, šťavnatý, takmer štvorkilový melón. Ako príde na svet takýto štvorkilový melón vám napíšem neskôr, chce to osobitnú kapitolu. Možno aj osobitný blog.

Ako sme spoločne s doktorom romanticky sledovali „tú maličkú bodku“,  opýtal sa ma: „Čo s tým budeme robiť, Kristínka?“ Čo by sme robili? Lets get this party started!

Už viete, aké vrúcne boli reakcie mojich najbližších. Viacerým z vás to prišlo strašne vtipné a kľudne vám to raz osobne zopakujem, teraz je však mojou úlohou povedať vám niečo o tých krásnych mesiacoch, plných paradoxov, mýtov a klamstiev, o ktorých vám nikto nepovie. Iba ja, muhaha!

1.     Trimester

Prvé tri mesiace boli totálna nuda! Až taká, že som z nej pravidelne zaspávala, a to najmä vtedy, keď sa odomňa očakávala najväčšia psychická či fyzická aktivita. Okrem MHD (kde sa pri každom nadskočení zľaknete, či „to“ z vás nevypadne – nie, nevypadne) táto nuda prichádzala najmä v práci, po obede... Bum, zrazu vám kvecne hlava.

Jediné, čo by vám v takejto situácii pomohlo je voňavá kávička, ale tu prichádza problém, dámy. Káva sa totiž piť nemá. Prečo? To asi nik presne nevie, proste nemá. Ja som toto „pravidlo“ dodržiavala asi dva mesiace, až som opätovne a dobrovoľne podľahla mojej závislosti. Vraj keď pijete kávu, budete mať naspídované dieťa. Dnes mám v sebe už dve a výsledkom je Olivia, ktorá spí už skoro celý deň a vďaka tomu môžem písať tieto riadky a popritom rozmýšľať nad treťou.

Dôvodov prečo opisujem svoje prvé mesiace ako nezáživné je hneď viacero. Jednak som nezažila ani onen slávny adrenalín, keď sa musíte skrývať poza kríčky, keď vás bábätko pošteklí za žalúdok. Tiež som sa nemohla verejne tešiť, pretože do troch mesiacov sa „o tom ešte hovoriť nemá“. Ženy, kašlite na to, tešte sa (Pozor si dajte len vtedy, ak dáte výpoveď a chcete sa znova vrátiť, to by ste si pri oznamovaní mali byť už fakt isté – viete prečo). Mňa skoro trafil šľak kým som uverejnila na fesjbuk TÚ FOTKU a všetci, čo si mysleli, že toľko jem lebo som len pažravá, už pochopili prečo. Ďalší dôvod prečo to oznámiť čím skôr je čisto sebecký, ale o to lepší. Prečo nevyužiť výhody tehotenstva a neterorizovať citovo vydierať svojich najbližších od prvého dňa?

Nie, nemôžete ísť na nákup! ÁNO, MUSÍŠ mi spraviť masáž nôh! Áno, musíte mať v práci pod stolom krabicu a na nej vyložené nohy! Áno, musíte stále vetrať, pretože to inak nezvládnete a otyčkujete všetkých kolegov! (Príroda to má krásne vymyslené – hoci už dlho nezažijete poriadnu opicu, keby vám to náhodou chýbalo, točky v hlave budete mať pravidelne a budú čoraz horšie – tešte sa, paráda je to najmä v nákupných centrách, kde sú ešte aj wécká vždy na opačnej strane). 

Svoje príspevky zvyknem ukončiť nejakou pointou či ponaučením, ale so statusom 23-ročnej-náhodne-tehotnej už na tom nie som morálne tak dobre, že vás môžem poúčať.

Snáď len ... Neverte mýtom o kyslých uhorkách, vôbec nechutia tak dobre! Ale pokiaľ ich obľubujete, tak si to počas tehotenstva nadbehnite, lebo počas kojenia už žiadne uhorečky nebudúúú! Teda môžete, ale to by ste zažili parádu zvanú kolika a to NECHCETE.

PS. Na konci tretieho mesiaca si povinne kúpte tričko s nápisom „ NIE SOM TUČNÁ, LEN TEHOTNÁ“.

Och, skoro som zabudla. O kolísavej hladine hormónov vám hovoriť nejdem. Definitívne by som vás odradila od materstva. Poviem len, že rozbúrený oceán je oproti tomu šuvix.

Malá naložila do gatí, tak zatiaľ končim. Ináč keby ste zabudli, tak tehotenstvo je fakt skvelé!

1 comment - O deviatich mesiačikoch (časť prvá)

Leave a reply